RAKOVÁ. Kto by odolal broskyni? Mäkká a zamatová na dotyk, šťavnatá pri prvom zahryznutí. Ovocie, ktoré Číňania uctievajú ako symbol nesmrteľnosti a v starovekom Ríme mu pripisovali moc afrodiziaka, dnes rastie aj v sadoch severného Slovenska.
Kedysi sa na Kysuciach darilo len jabloniam a hruškám. To, čo bolo kedysi nemožné, je dnes realitou.
Broskyne na Kysuciach nie sú raritou, ale dôkazom, že príroda sa mení a pestovatelia sa prispôsobujú. Aj tu šikovný záhradkár dokáže dopestovať broskyne, ktoré svojou chuťou aj veľkosťou konkurujú tým z južnejších oblastí.
Aj vďaka odhodlaniu záhradkárov ako je František Chabreček si môžeme priamo zo stromu odtrhnúť a pochutnať na plodoch, ktoré boli kedysi výsadou len teplejších oblastí.
Vo svojej záhradke pestuje odrodu broskýň Poľská Inka. Strom má deväť rokov a úrodu prináša už štvrtý rok.
„Vidno, že to otepľovanie už pôsobí aj na Kysuciach. Sú vyšľachtené nové odrody do podhorských oblastí a práve tie dávajú šancu tunajším pestovateľom,“ vysvetľuje záhradkár s tým, že bez boja to nejde a najväčším nepriateľom sú jarné mrazy.
„Keď bola broskyňa krásne zakvitnutá, museli sme konať. Kúrili sme, prikrývali, manželka v noci chodila s fúrikom plným drevenej štiepky, ktorou sme zadymovali sad a otepľovali. A efekt sa dostavil,“ opisuje.
Niektoré broskyne mu dorástli až na 400 gramov. „To je už poriadny kúsok,“ dodáva s úsmevom.
Klimatické zmeny menia ovocinárstvo
Pestovanie broskýň je na Kysuciach náročnejšie ako pestovanie jabĺk či hrušiek, no podľa Chabrečka sa oplatí. Najväčším strašiakom je kučeravosť listov. Proti nej treba zasiahnuť už zavčasu na jar.
„Ak nepomôže postrek, napadnuté listy je nutné obrať, inak strom nedokáže správne vyživovať plody a tie zostanú malé a bez chuti. Kľúčový je aj letný rez, ktorý je základom budúcej úrody. Rezom donútim broskyňu, aby šla do plodu a kvetu, nie len do dreva,“ vysvetľuje pestovateľ.

Dopĺňa, že veľmi dôležité je aj správne umiestnenie stromu. Broskyne potrebujú južnú orientáciu a závetrie, inak ich môže zničiť vietor alebo mráz.
Z odrôd do podhorských oblastí odporúča okrem Poľskej Inky, ktorú pestuje, aj Red Haven či Crest Haven, ktoré sú odolnejšie a vhodné pre sever Slovenska.
Na Kysuciach sa tradične najlepšie darilo jabloniam, hruškám a slivkám. Hoci aj tieto druhy trpia premenlivým počasím, broskyne sa stávajú symbolom zmien.
„U nás broskyne a marhule kedysi nemali šancu. Teraz už môžu priniesť krásnu úrodu,“ hovorí Chabreček.
Tento rok síce niektoré druhy ovocia poškodili mrazy a škodcovia, no broskyne ho potešili a plody plánuje predstaviť na jesennej výstave ovocia.
Broskyňa ako superplod
História broskýň siaha do dávnej Číny. Podľa legendy v nebeskej záhrade bohyni Si-wang-mu dozrievali broskyne raz za tritisíc rokov. Ten, kto ich zjedol, mal získať večný život.
Aj preto sú broskyne v čínskej kultúre symbolom dlhovekosti, zdravia a harmónie a dodnes sa objavujú na narodeninových oslavách starších ľudí.
Do Európy sa dostali cez staroveký Rím. Rimania ich volali „perzské jablká“, lebo verili, že pochádzajú z Perzie. Radi si ich vychutnávali po hostinách a pripisovali im silu prebúdzať vášeň.
Moderná veda potvrdzuje to, čo ľudia tušili celé stáročia. Broskyne sú hotový elixír zdravia. Obsahujú až 89 percent vody, preto prirodzene hydratujú a osviežujú. Vďaka vláknine udržiavajú zdravé trávenie, pomáhajú predchádzať zápche a podporujú črevnú mikroflóru.
Sú bohaté na vitamíny A, C a E, draslík, fosfor, horčík, železo či zinok.
Vitamín C posilňuje imunitný systém, chráni pred infekciami a podporuje tvorbu kolagénu, ktorý udržiava pokožku pružnú a zdravú. Betakarotén a luteín chránia oči pred poškodením, spomaľujú degeneratívne zmeny a zlepšujú zrak. Draslík zasa reguluje krvný tlak a znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
No broskyňa je aj ovocím pre dušu. Už samotný pohľad na strom obsypaný oranžovými plodmi dokáže vyčariť úsmev. Možno aj preto v Číne veria, že broskyňa prináša silu života a dlhý vek.
